justonedot

prešla som dnes pomyselnou čiarou
kde si neskorá Zima
podáva ruku so skorou Jarou
a daruje Jari plátno
pomaľované desiatkami odtieňov hnedej..
Zime sa už minula takmer všetka biela na sklade..
so zvyškami beloby farbí ešte poľany
lesné výruby a štíty hôr
na ktoré zo svojej výšky dosiahne..
na plátne zostali stopy
neprefarbiteľnej tmavozelenej ihličnanov
a objavili prvé zelené fliačky tráv tak odolných
že rašia všade
kde zacítia aspoň omrvinku tepla..
Jar si už mieša odtiene svetlozelenej
a farbí nimi šíre polia na juhu..
na malinké výhonky lístkov a lupeňov
si ešte netrúfa
predsa len po zimnom spánku
jej ruke chýba jemnocit..
hoci občas siahne do palety pani Zime
studenú bielu zohreje vlastným dychom
a kvapne na kvietky snežienok
čo bojácne klopia svoje hlávky
šepkajúc – neprichádzame neskoro?

© justonedot