ihličkami drobných kvapiek dážď nám píše správy o lete tým svojím mokrým písmom na ešte odhalené predlaktie máča si pritom svoje pero v sivom atramente oblohy spriezračnieva sa vždy až letom z neba na zem sťahujeme si k zápästiam ešte včera po lakte vyhrnuté rukávy a chladné písmená vpíjajú sa do látky rozpíjajú a miznú prečítané teplom v nás chlad prišiel […]
Pokračovanie článku