zamatovým hlasom kričia a burcujú herci na námestí novinári z tribún portálov zamatom hladkajú tie svoje a šmirgľom cudzie neresti Slušne stojíme v Slušnom dave koľko sa nás tam len pomestí… kričíme Slušne – choďte do čerta! snom Slušných demokratov opití Slušne bojujeme za svojich Slušných tých ostatných posielajúc do r..i usb kľúčami štrngáme o […]

v domoch ešte prebýva teplo ktoré tam dobre poskrývalo včerajšie horúce leto no stromy si na dnešnú noc objednali vietor vraj samy všetko to suché lístie nestrasú.. vietor priletel náhle chladný..jesenný za konáre šklbal stromy buchotal privretými dverami vliezol do pichľavých kríkov hlasno fukotal za oknami.. len tak z rozmaru ukradol ‚rannému vtáčaťu‘ […]

ihličkami drobných kvapiek dážď nám píše správy o lete tým svojím mokrým písmom na ešte odhalené predlaktie máča si pritom svoje pero v sivom atramente oblohy spriezračnieva sa vždy až letom z neba na zem sťahujeme si k zápästiam ešte včera po lakte vyhrnuté rukávy a chladné písmená vpíjajú sa do látky rozpíjajú a miznú prečítané teplom v nás chlad prišiel […]

do ranného nehybného ticha rinú sa z okna hlasné vášne v ozvene našli si partnera.. holuby spokojne hrkútajú z podokenice vrany so škrekotom presekávajú ulice a potom plavne plachtia sledujúc svojho priateľa.. tráva nezadržateľne schne a slamienky sa už tešia do večnosti vencov a váz.. uprostred augusta domy ešte stále ukazujú úsvitu svoje štrbavé zuby ich širokými […]

Asi pred mesiacom ma v rozhlase upútala jedna otázka – Čo ste robili 21. augusta 1968? V deň, kedy vojská štátov Varšavskej zmluvy začali okupáciu Československa, som sa s najväčšou pravdepodobnosťou hrala s bábikami či kockami, lopatkou nasypovala piesok do dreveného autíčka alebo z toho piesku „piekla bábovky“ na dvore u mojej starej mamy v dedinke neďaleko […]

vzduch vonia orgovánom vlhkosťou tráva nízke oblaky a zovreté dlane peľ rozpustený v nočnom daždi kreslí žlté kruhy na krajoch schnúcich mlák nie všetky kríky odpovedajú okamžite na krik jari na niektoré musí slnko pomaly neposlúchajú nerašia a nepučia ich deň nenastúpil ešte v kalendári až keď sami budú chcieť tak sa v zelenom šate zobudia © justonedot .. […]

prešla som dnes pomyselnou čiarou kde si neskorá Zima podáva ruku so skorou Jarou a daruje Jari plátno pomaľované desiatkami odtieňov hnedej.. Zime sa už minula takmer všetka biela na sklade.. so zvyškami beloby farbí ešte poľany lesné výruby a štíty hôr na ktoré zo svojej výšky dosiahne.. na plátne zostali stopy neprefarbiteľnej tmavozelenej ihličnanov a objavili prvé […]

koľko odtieňov má mokrý chodník.. koľko bodiek bieleho snehu treba k tomu aby sa fádne farby teplých schodov zmenili na výrazné hnedé sivé tehlové okrové.. koľko vtákov psov a ľudí musí prejsť po bielom chodníku aby zanechali husté stopy bosých nôh a topánok vo vzorkovnici zimného dňa ktorá zajtra s jarným teplom zmizne v nenávratne © justonedot

s totym Jožom Rážom mladšim toten naš smer najväčši zaš zacal valašku tam dze ňemal..bo stary ocec toteho Joža mladšeho napisal priručku slovenskeho ľudoveho zbojňickeho tanca..ta nehvarce mi, že vnuk ňezna, jak še taky taňec tancuje..možno še toten naš opozičny pan prezident zľeknul..možno mu dachto povedzel jak toten stary ocec – profesor Nosaľ – […]

ticho nespútané šumom v žltej hrkálke mestských šamanov soľ a zmysel života utopené v nedeľňajšej polievke ticho keď nezmysly stíchnu v každom z nás a hudba hrá v rytme dychu šumiace skladby prebúdzajúcich sa dní kedy všetko je tak ako má byť © justonedot